Prečo jesť ryby?

„RYBY NEMAJÚ BYŤ LEN NA VIANOČNOM STOLE“

Príslovie: „Kto je ryby v každom čase, ten je zdravý a štíhly v páse.“

Jednou z vecí, ktorú sme získali zdarma je naše zdravie.
Pretože nemá pre nás merateľnú hodnotu, nevážime si ho!

V zmesi protichodných názorov na zdravú výživu zostáva jedna spoločná istota, na nej sa zhoduje väčšina – ryby. Tie označujú „výživári“ všetkých smerov bez výnimky za potravinu, proti nej nielenže nie sú námietky, ale naopak považuju ho za jeden zo základných kameňov, na ktorom by zdravá výživa mala byť založená.

Obsah tuku v rybej svalovine je veľmi nízky, čo umožňuje zaradiť rybie mäso – namiesto „všemocných“ nápojov, tabletiek a ďalších medikamentov, k zníženiu osobnej nadváhy či do redukčných diet, a nedôjde k zdravotnému nebezpečiu nutričnej nevyváženosti.
Bezprostredne nadväzuje na nízky obsah tuku i veľmi dobrá stráviteľnosť rybieho mäsa. Tá je daná priaznivou štruktúrou – kratšie svalové vlákna a zanedbateľné množstvo nestráviteľného väziva.

Rybie mäso opúšťa náš žalúdok už za 2 až 3 hodiny po požití, takže za veľmi krátku dobu, čo hovorí v prospech redukčných diet, výživy športovcov, detí i starých ľudí.

Prínos konzumácie rybieho mäsa pre ľudský organizmus sa dá konkretizovať v nasledovných bodoch:

  • Zlepšuje srdcovú činnosť, znižuje riziko vzniku srdečných arytmií
  • Poklesne riziko vzniku trombov. Nenasýtené mastné kyseliny majú významné biologické účinky. Pretože sú prekurzory vysoko aktívnych látok prostaglandínov, dochádza ich pôsobením k rozširovaniu ciev (ochranný vplyv na žily a tepny). Laboratórne testy jednoznačne preukázali zníženie rozvoja aterosklerotických plátov v cievach.
  • Zlepší sa metabolizmus lipidov a lipoproteínov
  • Zníži sa hladina krvného cholesterolu i triglycerunu
  • Kladný vplyv sa prejavuje i pri prevencii diabetu (cukrovky). Jedná sa opäť o pôsobenie nenasýtených mastných kyselín a nízka kalorická hodnota pokrmov z rybieho mäsa.
  • Významne ovplyvňuje prevenciu rakoviny čriev. Rybí tuk obsahuje množstvo dôležitých vitamínov D a A, ktorých význam je u cicavcov nezastupiteľný.
  • Dosiahnutie preventívneho efektu sa predpokladá po zaradení 1 až 2 pokrmov z tzv. mastných rýb a 2 až 3 pokrmov bielych rýb za týždeň.
  • Jód, selén, vápnik a ďalšie minerály sú v detskej strave nezastupiteľné.


Jód je nenahraditeľný prvok pre funkciu štítnej žľazy, napomáha rastu a celkovej sviežosti. Jeho nedostatok napr. počas tehotenstva budúcej matky môže mať za následok narodenie nekľudného, hyperaktívneho dieťaťa, v krajnom prípade, môže mať dieťa poškodený mozog alebo iné orgány.

Selén je významným antioxidantom, znižuje nepriaznivé účinky znečistenia prostredia a spomaľuje starnutie organizmu, urýchľuje hojenie rán a má protizápalové účinky. Priaznivo pôsobí pri liečbe akné a tiež zlepšuje kvalitu vlasov, čo je u mladých dievčat a chlapcov v školských časoch veľmi závažný osobný ukazovateľ dospievania.

Ryby sú tiež jedným z hlavných zdrojov vitamínu D. jeho podstatná časť sa vytvára na pokožke pri kontakte so slnečným žiarením. Pobyt detí dnes na slnku z dôvodov technických vymožeností, ktoré zaberajú deťom najväčšiu časť voľného času, nie je vždy dostačujúci, preto je dobré pamätať na potravinové zdroje tohto vitamínu. Vitamín D je tradične spájaný s rastom kostí – je tiež nevyhnutný pre to, aby sa vápnik v tele uložil na správne miesta, teda do kostí a zubov.

Rybí tuk obsahuje cenné viac nenasýtené mastné kyseliny z rady omega – 3, ktoré majú celú radu blahodarných účinkov na zdravie a vývoj detí. Podporujú zdravú srdcovo – cievnu sústavu, znižujú zrážanlivosť krvi, riedia krv, majú schopnosť brániť tvorbe krvných zrazenín – trombov, ktoré môžu byť príčinou infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody, sú nevyhnutné pre správnu funkciu sietnice v oku a tiež pre duševný vývoj. Sú základným stavebným kameňom mozgu, rovnako ako vápnik kostiam. Ak majú deti omega – 3 nenasýtené mastné kyseliny v strave dostatočné množstvo, môže sa ich mozog a nervová sústava rozvíjať ľahšie, deti sú bystrejšie, pozornejšie, ľahšie sa učia a pamätajú si oveľa viac, môžu zmeniť svoju náladu zo smutnej na veselú. Preto týmto tukom hovoríme aj „potrava mozgu“

Omega 3 – nenasýtené mastné kyseliny majú okrem toho protizápalový efekt v organizme a prijímané v dostatočnom množstve pomáhajú v terapii autoimunitných ochorení, akými sú Crohnova choroba, roztrúsená skleróza, reumatoidná artritída a migrenózne stavy.

O priaznivom účinku rybieho tuku sa vie už roky. Niektorí si určite pamätáte lyžičku rybieho tuku ráno – tá mala svoje opodstatnenie, v súčasnej dobe už však „vyšla z módy“.
Často ani netušíme, aký účinok môže mať jedlo na náš organizmus. A často stačí urobiť len nepatrné zmeny v našom jedálničku a budeme môcť čoskoro pozorovať výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu. Často však zjeme čo príde, prípadne čo nám peňaženka dovolí. Záleží na tom, či chceme len inštinktívne zahnať hlad, alebo aj urobiť niečo pre svoje zdravie? Základ zdravia totiž spočíva v správnej výžive.
Vo všeobecnosti sa ryby považujú za potraviny prospešné na organizmus lebo:

  • obsahujú veľa výživných látok,
  • majú schopnosť dodávať bunkám také látky, ktoré podporujú ich obnovu a regeneráciu,
  • zabraňujú tak opotrebovávaniu orgánov a starnutiu organizmu,
  • pri trávení vôbec, alebo takmer vôbec, nezaťažujú telo,
  • nezanechávajú odpadové látky, telo ich spracuje a zužitkuje celé,
  • nemáme pocit ťažoby, nafukovania v žalúdku,
  • po ich konzumácii sa cítime svieži, plní energie a vitality.


Aj keď sa spotreba rýb v posledných rokoch u nás zvýšila, nedosahujeme ani minimálnu doporučovanú dávku. Napriek tomu, ponuka rýb je niekoľko násobne širšia ako napr. pred 10 až 20 rokmi. Spotreba rýb na obyvateľa v SR predstavuje cca 5 kg na osobu ročne. Pričom doporučovaná spotreba rýb je min. 6 kg a spotreba v EÚ sa pohybuje cca 25 kg/os. To neuvádzam napríklad spotrebu rýb v Japonsku, kde sa aj z tohto titulu ženy aj muži dožívajú zhruba o 10 rokov vyššieho priemerného veku ako u nás.

Bohatstvo a teda aj zdravie, ktoré sa v rybách skrýva záleží na tom, aké ryby konzumujeme.

Či konzumujeme ryby :
  • sladkovodné alebo morské
  • ryby „biele“(treska,kapor,šťuka, mahi-mahi, halibut..) kde podiel tuku vo svalovine je 1-2% a obsah omega 3 MK dosahuju 0,1-0,6 % , alebo
  • ryby „tučné“ ( losos, pangásius, makrela, haring, pstruh, sleď, sardinka…), ktorých svalovina obsahuje 5-20% tuku, pričom obsah omega 3 MK sa pahybuje od 1-2%.
  • dravce pohybujúce sa po znečistenom morskom dne a ich potravou sú krevety, hviezdic, mušle…..alebo sú to ryby živiace sa planktónom.
  • ryby ulovené v Baltickom mori alebo v čistejších moriach
  • ulovené, spracované a mrazené na mori (sea frozen),
  • ulovené, zamrazené na mori , spracované a znovu zamrazené vo fabrike na pevnine (double frózen)
To všetko a mnoho ďalších vecí ovplyvňuje kvalitu rybieho mäsa, ktoré dostávate na váš stôl.

V tomto štádiu sa musíme spoľahnúť na vlastné znalosti, skúsenosti, poznanie, serióznosť a kvalitu dodavateľov a veterinárnu kontrolu EÚ, ktorá zabezpečuje našu potravinovú bezpečnosť.

Treba pri tejto príležitosti uviesť na pravú mieru poplašné a nepravdivé informácie, ktoré sa mailovou poštou dostali na mnohé školy. Odrádzajú vedúce ŠJ od používania a konzumácie rýb. Hlavne ryby PANGÁSIUS. Tento list zjavne písal človek, ktorý vie o tejto rybe veľmi málo keď uvádza, že sa loví v rieke Mekong, ktorá je veľmi znečistená, znehodnocuje kvalitu jej mäsa aj kvalitu spracovania ryby pangásius….

Pangasius síce pochádza z tejto rieky, no chová sa už roky priemyselne v umelých nádržiach vo Vietname. Spracúva sa v nových závodoch, mäso z nej patrí medzi tučnejšie a spracúva sa v rôznych kvalitách. Najkvalitnejšie je biele, menej kvatitné ružové a červené. Keďže táto ryba patrí z hľadiska obsahu tuku medzi „tučné“ , predáva sa mäso z nej aj podľa stupňa opracovania tuku na podbrušku. Predajná cena je teda ovplyvnená kvalitou mäsa (z ktorej časti je), opracovaním tuku a % vodného nástreku.

My nakupujeme a dodávame filety len biely opracované, a max. s 15 až 20% nástrekom . Novinkou su 100g porcie z pangásia, ktoré máme už v ponuke.

Môžete sa pýtať prečo sa chová pangásius práve vo Vietname? Prečo nie na Slovensku, Maďarsku, Číne…kde sa o to už pokúšali…? Podľa mojích informácií je to pre klimatické podmienky. Konkrétne vyrovnanú teplotu vody cca 25 st. + – 2 st.)

Vieme ako ťažko sme získavali prvých klientov, hlavne pre vysokú PC.
Dnes keď zaujala táto ryba popredné miesto v predaji nie len na Slovensku, nemôžeme sa čudovať, že konkurencia v rybnom priemysle na celom svete robí opatrenia. Vieme však, že pokiaľ sa pangásius predáva v požadovanej kvalite je to ryba najvyhovujúcejšia pre školské a závodné stravovanie, obľubili si ju aj bežní spotrebitelia.

Pre zaujímavosť uvediem, že podobne ako informácia, že Pangásius sa chytá v rieke Mekong sa mnohý domnievajú, že lososy sa chytajú v bystrinách Aljašky… Nie je to tak. V rámci globalizácie a koncentrácie výroby potravín do väčších celkov sa lososy chovajú tiež priemyselne na farmách prevažne
v Severnom mori a Nórsko je viac ako 70% producentom lolosieho mäsa. Takto by sme mohli hovoriť o ďalších druhoch rýb.
Čo sa týka rybých konzerv, sú na trhu konzervy v rôznej kvalite. Doporučujem používať ryby v rybom oleji a vo vlastnej šťave. Nie v rastlinnom oleji. Je to v záujme vyváženosti prijmu omega 3 a omega 6 MK. Kde sa odhaduje že v strave Európanov je pomer 10:1 až 15:1 namiesto odporúčanej hodnoty 4:1.
Podrobnejšie k tomu bude predpokladám ešte hovorené.

Pre svojich odberateľov sme organizovali už množstvo prezentácií, kde sme vysvetľovali veľakrát správny postup pri tepelnej úprave rýb. Máme to zverejnené aj na našej webovej stránke-www.chrien.sk. Myslím si preto, že na túto tému je už nie z mojej strany potrebné hovoriť.

Uznesenie Európskeho parlamentu o „Podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení“,(2006/2231 (INI)) jednoznačne uvádza, ako je nevyhnutné prijať opatrenia pre globálnu stratégiu výživy, telesných aktivít a pre zdravie.

Počet osôb, ktoré trpia obezitou sa v rámci EÚ za posledných 30 rokov neobyčajne zvýšil. Tempo rastu tohto fenoménu je rovnaké ako v USA začiatkom 90. rokov. Ľudí s nadváhou, alebo obezitou je dnes v Európe takmer 27% mužov a 38% žien.

Obezita sa týka aj viac než 5 miliónov detí v 27 krajinách EÚ a miera rastu je alarmujúca s takmer 300 000 novými prípadmi ročne.
Zmeny životného štýlu vedú k zníženiu telesnej aktivity i fyzickej práce a tak sa znižuje spotreba energie, čo spôsobuje nerovnováhu medzi energetickými potrebami a prísunom energie.

Mnohé projekty a štúdie potvrdili, že nástup obezity je častejší v rodinách s nízkym príjmom a nízkou úrovňou vzdelania. Problémy s nadváhou už predstavujú 4 – 7% celkových výdavkov členských štátov na zdravotníctvo.

Obezita postihuje stále väčšiu časť obyvateľstva a ak bude táto tendencia pokračovať, následky z hľadiska verejného zdravia, ktorým by bolo možné predísť vhodnými opatreniami, medzi ktoré patrí i zdravá výživa, budú nevyčísliteľné.
Všetky aktivity ako zdravotnícka osveta, výživová osveta, zásady školského stravovania, propagácia zdravotného prínosu vyváženej výživy a pravidelnej telesnej aktivity ako i odhaľovanie každého rizika, predovšetkým u detí

s nadmerným brušným tukom, u ktorých existuje väčšie riziko vzniku najmä cukrovky typu 2, kardiovaskulárnych chorôb a iných zdravotných ťažkostí, môžu prispieť k tomu, že budeme venovať zdraviu väčšiu pozornosť a výživa sa stane politickou témou každého dňa.
Za zdravé stravovanie treba považovať stravovanie s určitými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi vlastnosťami, ako je energetický obsah, v súlade s individuálnymi potrebami a vždy podľa zásad zdravej výživy.

Spomeniem ešte, že Európsky parlament odsudzuje aj časté opakovanie a intenzitu televíznych reklám a propagačných kampaní na potraviny zameraných výhradne na deti a zdôrazňuje, že takéto obchodné praktiky nepodporujú zdravé stravovacie návyky a riadiť ich na úrovni EÚ prostredníctvom úpravy smernice „Televízia bez hraníc“, lebo existujú priame dôkazy o tom, že reklama v televízii ovplyvňuje krátkodobú štruktúru spotreby potravín detí vo veku medzi 2. až 11. rokom.
Médiá – televízia, rádio, internet – by mali mať viac než kedykoľvek predtým úlohu pedagogického nástroja pri vzdelávaní v oblasti nutričného zdravia, ktorý by mal poskytovať spotrebiteľom praktické rady, aby im umožnil nájsť správnu rovnováhu medzi každodennou spotrebou kalórií a výdajom energie a skutočne im zabezpečiť slobodu výberu. Slobodná voľba jednotlivca závisí však na stupni poznania a jeho vyspelosti.

Nedávajte sa zlákať len cenou ponúkaného tovaru. Všímajte si čo je uvedené na etikete výrobku. Spolupracujte s overenými a dôveryhodnými dodávateľmi.
Cena je takmer vždy odrazom kvality.

Nedávajme konzumovať GM potraviny ( GMO oleje dostaneme bežne kúpiť v hypermarketoch –sú označené, nekupujte ich aj keď sú lacnejšie- LITVA) Nepoužívajme bielkovinové náhrady, nekonzumujme umelé sladidlá, umelé farbivá, čo nám a naším deťom poškodzujú zdravie, narušujú imunitu, spôsobujú hyperaktivitu, alergie, poruchy spánku, ľahké mozgové disfunkcie……

V súčasnosti je potrebné hľadať účinné nástroje výživovej politiky a určiť kto ju bude presadzovať. Na Slovensku nemáme inštitúciu, ktorá by integrovane presadzovala požiadavky výživovej politiky, to znamená, disponovala by poznatkami z poľnohospodárstva, potravinárstva, verejného zdravotníctva, ochrany životného prostredia, ekonomiky, marketingu, distribúcie….

Chcem preto poďakovať organizátorom aspoň za posledne menované zložky,
za zorganizovanie dnešného seminára.
Ďakujem.